Preskočiť na obsah

Mošonská župa (Uhorsko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Mošonská župa
Župa v Uhorsku
Erb župy
Poloha župy v Uhorsku
Poloha župy v Uhorsku
Poloha župy v Uhorsku
Štát Uhorsko Uhorsko
Súčasné štáty Slovensko, Maďarsko, Rakúsko
Sídlo župy Magyaróvar
Rozloha 2 013 km²
Obyvateľstvo 94 479 (1910) [1]
 -   81 370 (1880) [2]
Hustota 46,9 obyv./km²
Národnostné
zloženie (1910)[3]
Slováci 0,8 %
Nemci 55 %
Maďari 34,9 %
Chorváti 8,6 %
Národnostné
zloženie (1880)[2]
Maďari 15,97 %
Nemci 67,54 %
Slováci 0,57 %
Rumuni 0 %
Rusíni 0 %
Srbi a Chorváti 10,4 %
Ostatní 0,03 %
Náboženské
zloženie (1910)[4]
Rímskokatolícke 87,5 %
Evanjelické a. v. 10,2 %
Židovské 2 %
Wikimedia Commons: Moson County
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Mošonská župa resp. Mošonská stolica resp. Mošonský komitát (namiesto slova Mošonská/-ý môže byť staršie slovo Mošoňská/-ý; iné názvy: Mošon, staršie: Mošoň; maď. Moson(y) vármegye/Moson(y), nem. Komitat Wieselburg alebo Wieselburger Gespanschaft) bola župa resp. stolica resp. komitát v Uhorsku.

Mošon či Mošoň (maď. Moson(y)) je aj meno mesta, ktoré je dnes súčasťou mesta Mosonmagyaróvár v Maďarsku.

Mošonská župa na juhozápade Slovenska

Mošonská župa ležala v severozápadnej časti dnešného Maďarska a v severnej časti rakúskej spolkovej krajiny Burgenland. Na Slovensku bola súčasťou Mošonskej župy:

  • na pravom brehu Dunaja:
    • (ako časť obce Kittsee) dnešná juhozápadná a južná Petržalka (dnes súčasť Bratislavy) - podrobnosti pozri v článku Kittsee
    • obce Jarovce, Rusovce a Čunovo (dnes súčasť Bratislavy)
  • na ľavom brehu Dunaja: malé územia, ktoré boli súčasťou maďarských osád na pravom brehu, no po ustanovení hranice Česko-Slovenska na Dunaji sa stali jeho súčasťou (napr. obce Baka).

Rozloha župy bola v roku 1910 2 013 km².

Centrom stolice bolo mesto Mošon, neskôr sa centrum Mošona presunulo do Magyaróvaru. Tieto dve mestá boli roku 1939 spojené do mesta Mosonmagyaróvar.

Mošonský komitát vznikol ako jeden z prvých v Uhorsku.

V roku 1918/1919 sa stali súčasťou Česko-Slovenska malé časti župy na ľavom brehu Dunaja a v roku 1923 definitívne aj časť obce Kittsee a časť Jaroviec na pravom brehu Dunaja (oboje dnes súčasť Petržalky). Časti Mošonskej župy v Česko-Slovensku na ľavom brehu Dunaja sa stali spolu s Ostrihomskou župou súčasťou Komárňanskej župy; v roku 1923 sa tieto časti Mošonskej župy stali súčasťou Bratislavskej župy (tzv. veľžupy, ktorých bolo na Slovensku 6).

Východná časť župy ostala súčasťou Maďarska a bola včlenená do župy Győr-Moson-Pozsony (Ráb-Mošon-Bratislava), a západná časť (prevažne Neziderský okres) sa stal súčasťou novovytvorenej rakúskej spolkovej krajiny Burgenland.

Po 2. svetovej vojne (1947) sa súčasťou Česko-Slovenska stali aj obce Jarovce (resp. jej zvyšok - porov. vyššie), Čunovo (vtedy prevažne obývané Chorvátmi) a Rusovce. V Maďarsku bola župa Győr-Moson-Pozsony spojená so Šopronskou župou do župy Győr-Sopron (Ráb-Šopron), ktorá bola roku 1990 premenovaná na župu Rábsko-mošonsko-šopronská Győr-Moson-Sopron.

Na Slovensku sú dnes obce Jarovce, Rusovce a Čunovo súčasťou okresu Bratislava V. a Bratislavského kraja.

Na začiatku 20. storočia bola Mošonská župa rozdelená na tieto slúžnovské okresy:

Na území Mošonskej župy sa nenachádzalo ani jedno slobodné kráľovské mesto (neskôr municipiálne) či mesto so zriadeným magistrátom.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1. Az összes lélekszám, .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 12 – 13. (maď.)
  2. a b REISZ, László. A Magyar Társadalomtudományok Digitális Archívuma [online]. [Cit. 2014-09-24]. Dostupné online. (maď.)
  3. 6. A népség anyanyelve ... [6. Materinský jazyk obyvateľstva ...]. In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 22 – 27. (maď.)
  4. 8. A népség vallása .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 30 – 33. (maď.)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]